Svoje konto na blog.pravda.sk som si založila už pár dní dozadu s úmyslom napísania neuveriteľného článku o politike, živote, o mne alebo nejakej fascinujúcej maličkosti . Vlastne, ešte predtým ako mi administrátor schválil konto som pár hodín pracovala na článku. Zistila som, že ma to vie neuveriteľne upokojiť. Dať na ,,papier,, svoje myšlienky. Tak isto tomu bolo aj dnes, okolo jedenástej večer sa mi v hlave vyrojilo neuveriteľné množstvo myšlienok. Otvorila som word a začala písať. Slovo za slovom, pár krát backspace a článok bol na svete. Prečítala som si ho, spokojne sa usmiala, stlačila ctrl+A (označiť všetko) a delete (vymazať). Presne ako pred pätnástimi dňami keď som si založila konto. Napriek tomu že som bola so svojim výtvorom neuveriteľne spokojná, ani v jednom z prípadov som sa necítila uverejniť ho . Posledná veta z môjho práve zmazaného článku mi však prišla viac ako vhodná na uverejnenie a stala sa aj názvom môjho prvého uverejneného článku.
Ak čítaš túto vetu, máš sa aspoň na toľko dobre aby si sa mohol dennodenne usmievať .
Prajem pekný deň 🙂